close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Rozhovor so Staňom

24. dubna 2010 v 19:07 | Zaza
Prinášame Vám rozhovor s brankárom Čerepovca Rastislavom Staňom.
Rastislav, máte za sebou viac ako dve desiatky zápasov v základnej časti súťaže. Ste zatiaľ spokojný s doterajším priebehom?
Snažíme sa. Ale v ďalšom priebehu sezóny musíme byť ešte úspešnejší a vyhrať čo najviac zápasov, aby sme si zabezpečili čo najlepšiu miestenku do play-off.

Súhlasíte s tvrdením, že gólman je polovička úspechu tímu?
Myslím si, že je to pravda. Samozrejme, brankár potrebuje aj pomoc mužstva, ale úspech tímu do značnej miery závisí práve od brankára, pretože práve on je poslednou inštanciou. Útočník môže urobiť chybu, takisto obrancovi sa môže stať, že nepokryje dostatočne svoj priestor, ale už keď pochybí brankár, tak je zle-nedobre. Brankár je zrejme polovičkou úspechu tímu, pretože niekedy len on sám dokáže zachrániť zápas.

Pomáha vám vaše obľúbené číslo?
Číslo ako číslo. Môžem povedať, že neustále hrám s tým istým. V juniorskom tíme som hral s jednotkou, v reprezentácii s trojkou. Keď som prišiel do Kanady, skombinoval som tieto dve. Odvtedy hrávam zakaždým s tridsaťtjednotkou.

Ako stojíte s ruštinou? V akom jazyku sa dorozumievate so spoluhráčmi?
Samozrejme, najviac hovorím s Josefom Strakom a Ladislavom Nagyom, keďže s nimi môžem komunikovať v rodnej reči. Je jasné, že s ostatnými po slovensky hovoriť nemôžem. Po rusky sa nejak dorozumiem, ale moja ruština nie je práve najlepšia. Napríklad Straka sa učil po rusky aj v škole, ale ja nie, takže mi to chvíľu potrvá, kým sa do toho dostanem. Keďže slovenčina a ruština sú si pomerne blízke, ruština mi vyhovuje určite viac, ako napríklad švédčina. Keď som hrával vo Švédsku, musel som sa s ňou vysporiadať a tá je od slovenčiny na míle vzdialená.

V minulosti ste žili vo väčších mestách. Ako sa vám páči v menšom Čerepovci?
Pre mňa až taký malý nie je. Moje rodné Košice sú približne rovnako veľké, majú okolo 300.000 obyvateľov, postupne sa tam rozrastá i priemysel. Napriek tomu je tam viac budov, obchodných a kultúrnych centier, ako tu. Ale vidím, že aj Čerepovec sa rozvíja, buduje. Mimochodom apartmán, kde žijem, je skoro rovnaký, ako ten, čo mám v Košiciach. Samozrejme, veľmi rád by som mal vlastný dom, avšak teraz, keď žijem odlúčene, apartmán je najpohodlnejším riešením. Jedného dňa, až ukončím hokejovú kariéru, si zriadim svoj vlastný domov.

Váš otec bol futbalovým brankárom. Ťahalo to aj vás do bránky?
Keďže môj otec bol futbalovým brankárom, pravdepodobne mám brankárske remeslo v krvi. Ja som hrával futbal aj hokej. Na korčuliach som prvýkrát stál, keď so mal tri. Nakoniec som si vybral hokej. Od začiatku som chcel byť brankárom, a keďže sme v tíme nemali brankára, dobrovoľne som sa prihlásil. Otec mal z toho samozrejme radosť, aj mi radil. Som si istý, že je na mňa hrdý, keďže sa mi v športe podarilo dosiahnuť o niečo viac, ako jemu. Aj keď hral súťažne, do reprezentácie sa mu na rozdiel odo mňa nikdy nepodarilo prepracovať. Myslím, že môže byť so mnou spokojný.

Takže futbalu ste dali definitívne zbohom?
Futbal pozerám skôr len v televízii, predovšetkým Ligu majstrov. Na Slovensku, žiaľ, nie je komu fandiť, preto mojím favoritom je Manchester United, podľa mňa vynikajúci tím. Ale hokej sa mi páči oveľa viac - je rýchlejší a vzrušujúcejší.

Raz ste povedali, že vychytať nulu nie je pre brankára prvoradé. Čo je teda pre vás najdôležitejšie?
Víťazstvo. Pretože nezáleží na tom, či vyhráme 6:5 alebo 1:0. Je jasné, že osobne mám lepší pocit z víťazstva 1:0, ako keby som mal ťahať päť kúskov zo siete. Ale aj tak je najdôležitejším samotné víťazstvo.

Nakoľko je pre vás dôležitá podpora blízkych?
Veľmi dôležitá. Koncom októbra ma navštívila moja priateľka Janka. Vybrala si krátku dovolenku - ona je totiž policajtkou a práve finišuje so štúdiami. Voľného času má teda minimum. Pokým som tu bol sám, nevnímal som nič iné okrem hokeja, ale len čo prišla, život opäť nadobudol farbistejšie kontúry. Pochopil som, že život nie je len práca.

V Čerepovci ste už dosť známy, zastavujú vás ľudia so žiadosťami o autogram?
Občas ma spoznávajú taxikári, ale na ulici ma nikto nezastavuje a nikto si ani nepýta autogram. Možno ma aj spoznávajú, ale ja si to nevšímam.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama